 |
| |
Aktivity

|
| |
|
| |
Aj ked kadý z nás
pribline tuil o co ide, ukázalo sa,
e sme tuili len velmi málo. Ani sme
sa nestihli spamätat z dlhej namáhavej cesty a
u sme boli strhnutí vírom pohybu, spevu,
tanca a emócii. Tie nás sprevádzali
kadú sekundu náho pobytu v
zrekontruovanej budove magdeburských
kasární - pocas 2. Sv. Vojny slúiacej
ako ubytovna idovských detí. Tento fakt
ete umocnoval ideu celého festivalu,
ktorou bolo okrem spoznávania histórie
holocaustu aj rozvíjanie tolerancie medzi detmi
z rôznych európskych aj neeurópskych krajín.
K odstráneniu rozdielov medzi nami prispelo aj
to, e sme vetci komunikovali
rovnakým jazykom (anglicky).
|
|

|
Väcinou toho na
nás bolo privela, no nali sa aktivity,
ktoré nás tak velmi zaujali, e sme sa im
oddávali telom i duou.
Napriek vetkému, dobrému aj zlému, co
sme tam zaili, zanechal v nás tento
festival hlboké dojmy. Aj ked spôsob, akým sa
snaili organizátori festivalu na nás
vplývat a ako s nami komunikovali sa nám zdal
trochu prehnane milý, a neúprimný. Ale
aj tak je obdivuhodné, e dokázali
zmanipulovat tak vela ludí. |
 |
|
 |
Pri niektorých z aktivít -
workshopy, divadlá, hry...- sme sa síce cítili znacne
neprirodzene, no ked sme sa poobzerali okolo seba a
zistili, e vetci robia to isté, pocit
trápnosti sa postupne vytratil. Mnohí z nás
netuili, e sa dokáu tak odosobnit,
vit sa do psychiky iných ludí, zobrazit pomocou
svojho tela pocity a vybit si emócie na stolicke. |